Prvopiatková modlitba

Radlinského kniha „Nábožné výlevy“,

druhé pravidlo BBSJ
Podľa druhého pravidla BBSJ sa majú členovia každý mesiac modliť odprosujúce modlitby na prvý piatok a na prvú nedeľu v mesiaci. Kto sa nemohol zúčatňovať na osobitných pobožnostiach, mohol sa to modlievať aj súkromne doma a dodnes to tak mnohí robia. Ale zaužívalo sa v kostoloch spoločne konať v nedeľu popoludňajšie a v piatok večerné pobožnosti s adoráciami (poklona Najsv. Sviatosti Oltárnej vyloženej v monštrancii), litániami a odprosujúcimi modlitbami.
BBSJ zakladal, pravidlá zostavil a najprv biskupské a potom aj pápežské schválenie pre ne získal sv. Ján Eudes a to ešte pred známymi zjaveniami Božského Srdca, ktoré Boží Syn daroval ľudstvu cez Margitu Máriu Alakok v rokoch 1673-1675. Pri tých zjaveniach dal Pán Ježiš veľké prisľúbenia, ktoré sa neskôr zo zápiskov sv. Margity vyberali, číslovali a časom sa ustálilo dvanásť prisľúbení, ktorých znenie, formulácia, žiaľ nie je vždy celkom rovnaká. Medzi nimi je aj tzv „veľké prisľúbenie“, ktoré je také veľké, že kňazi majú z neho strach. Pán Ježiš totiž sľubuje spásu, skutočne sľubuje nebo tým, ktorí si čo len raz v živote urobia deväť prvých piatkov. To znamená, že sa po deväť mesiacov za sebou vždy před prvým piatkom vyspovedajú a na prvý piatok pôjdu na sv. prijímanie. Kňazi majú obavy zo zneužívania tohoto prísľubu, ale keď nemal obavy Pán Ježiš a tento prísľub dal, mali by sme ho s odvahou viery sami využívať i sprístupňovať blížnym.
Kto z kresťanov by nepoznal krásne, niekedy až neuveriteľne, priam zázračne krásne ovocie úcty k Božskému Srdcu Ježišovmu uplatňovanej i zaužívaním prvých piatkov v Cirkvi!? Asi by sme na Slovensku nenašli veľa pastoračných kňazov, ktorí by napr. nespovedali na prvé piatky... A možno by sme nenašli ani mnoho takých, ktorí sa stali kňazmi bez toho, že by oni osobne prijímali na prvé piatky sviatosti už na ceste ku kňazstvu – sviatosť pokánia a Eucharistiu.
Mnohým z nás sa prvé piatky vcelku páčia, aj keď iste neberieme všetko bez akejkoľvek myšlienky na možné chyby. Ak si niekto všimol napr. určitú formálnosť bez skutočného pokánia pri prvopiatkových spovediach, tak zaiste má oprávnené výhrady voči tej formálnosti, ale iste nie voči spovedaniu sa... Naopak mnohí majú s tým nádherné skúsenosti, pre mnohých je to aj určitá forma duchovného vedenia, niekedy časovo spojená aj s mimosviatostnou formou mesačného duchovného vedenia...