Problém
Nemusí byť, ale... Ale ak nám je niečo celkom samozrejmé, môže sa stať, že si ani nevšímame, že tú samozrejmosť máme... Prípadne si ani nevšimneme, keď ju nemáme... Na dokreslenie spomeniem niekoľko konkrétností, ktoré nikomu nezazlievam a nikoho sa nimi nechcem nepríjemne dotknúť. Ide o veci celkom všeobecné, takže sa vlastne dotýkajú mnohých a vôbec nie iba tých konkrétnych ľudí z uvádzaných situácií.
Niektorí nám aj píšu, že by sa chceli zasvätiť Božskému Srdcu a ešte viac je takých, ktorí to len ústne pri rôznych príležitostiach povedia. Spýtal som sa: „Vy ste sa ešte doteraz Božskému Srdcu nezasvätili? Pri nijakej príležitosti?“ Odpoveď: „Chcel som, ale nevedel som, ako to urobiť...“ Spýtal som sa: „A na sviatok Božského Srdca v kostole? Alebo na sviatok Krista Kráľa?“ Odpoveď: „Pán farár sa modlil nejakú modlitbu a tuším to bolo aj s nejakými odpustkami...“ Alebo, že sa „tú modlitbu“ modlil modleník pred sv. omšou... Ale že by to bolo zasvätenie? O tom nikto predsa nevie!
Drobnosť: Na relatívne dlhej ceste som sa zastavil aj na návšteve a nepredpokladajúc som dosť súrne potreboval nejaký obrázok Božského Srdca, lebo ho chcel ktosi namaľovať a nemal predlohu, ba on ani na ukážku za niekoľko týždňov od nikoho akosi nič nezohnal. Rehoľná sestrička začala hľadať: „Pravdaže máme obrázok Bož. Srdca a môžeme vám požičať... Určite tu niekde bude...“ Po dlhšom hľadaní nebol...
Vážna nie drobnosť: V rozhovore s kňazmi pred sviatkom Bož. Srdca J. prišiel do reči deviatnik k Bož. Srdcu. „Samozrejme, že sa ho v kostoloch pred jeho sviatkom modlievame. Akoby nie...“ Hovorím: „Lenže v Modlitebníku pre verejné pobožnosti tento deviatnik nie je. K Panne Márii je, ale k Pánu Ježišovi nie!“ Odpoveď: „Ale akože nie je?!“ Po dlhom čase sa ledva našiel jeden kňaz, ktorý prikývol, lebo zrejme tiež vedel, že tento deviatnik v Modlitebníku nie je. Ako to, že to kňazi nevedia? Nikdy im to nechýbalo? Keď sa modlili deviatnik, tak z JKS, alebo...?
Alebo: poslali sme do KN článok s modlitbou slovenských biskupov. Bola to modlitba, ktorou v r. 1947 zasvätili slovenský národ Božskému Srdcu pred nástupom socializmu, o ktorom už z Ruska vedeli čo to o prenasledovaní viery... Maličkú časť toho článku redakcia KN uverejnila, ale bez tej modlitby - a s mylnou poznámkou, že tá modlitba našich biskupov je uverejnená v Modlitebníku a že sa na sviatok Krista Kráľa odvtedy v kostoloch modlieva. Čitateľ týchto riadkov možno tiež nevie, že v Modlitebníku je celkom iná modlitba, ktorá je nielen zaužívaná ani nie len odporúčaná, ale je predpísaná, teda nariadená a to už od pápeža Pia XI. a modlieva sa povinne od r. 1925 a vôbec tam nie je modlitba slovenských biskupov o štvrť storočia neskoršia...
Ďalšia „drobnosť“: V Modlitebníku je uverejnená aj modlitba zasvätenia kňazov Božskému Srdcu a to s rubrikou (červenou poznámkou), že sa modlieva na kňazských rekolekciách. Keďže je uverejnená v slovenčine i v latinčine a to v Modlitebníku „pre verejné pobožnosti“, zrejme by sa mala modlievať verejne pri rekolekciách. Napr. by sa to dalo celkom vhodne pri koncelebrovaných sv. omšiach po postkomúnii pred požehnaním. Ale zatiaľ som na Slovensku nenašiel dekanát, kde by sa to modlievali naozaj. Možno teraz po podnetoch Bratstva Bož. Srdca J. už niekde začali...
Rozhovor kňazov o tzv. „veľkom prisľúbení“ B. Srdca, spomedzi dvanástich, v ktorom prisľubuje, že nezomrie bez milosti ten, kto si urobí pobožnosť „deväť prvých piatkov“. „Nebudem o tom veriacim hovoriť, lebo by to mohli zneužiť, akoby mali majú spásu istú a mohli akokoľvek hrešiť, keď si túto pobožnosť urobia...“ Otázka: „Koľko máš vo farnosti takých, alebo koľko si v živote stretol takých, alebo aspoň o koľkých takých si počul, čo to zneužili?“ „No zatiaľ o nikom...“ A koľko je vo farnostiach pokrstených, ktorí sa ani nepokúsili využiť toto Božské prisľúbenie, nie to zneužiť ho...? Takých je v každej farnosti väčšina...
Posledná „drobnosť: Pápež Ján Pavol II. počas svojho pontifikátu, nad ktorým žasne celý svet, urobil v Cirkvi mnoho úžasných vecí. Napr. tiež ustanovil na každoročné slávenie tzv. „deň kňazov“, ktorý na rozdiel napr. od dňa modlitieb za kňazské a rehoľné povolania (4. veľkonočná nedeľa Dobrého Pastiera) by mal byť dňom posväcovania kňazov. V r. 2003 sa mal sláviť už šiesty rok, ale sotva sem tam niektorý kňaz vedel, že také niečo existuje a že je to pápežom nariadené každoročne sláviť práve na sviatok Božského Srdca... To nariadenie ako úradný doklad prišlo z Ríma len pred 5 rokmi a by snáď mohlo byť archivované... Budem rád, keď sa nájde, publikuje a bude praktizovať...
Netreba tu snáď uvádzať viac konkrétnych „drobností“ na to, aby nám bolo jasné, že určité prejavy úcty k B. Srdcu J. sú síce samozrejmosťou, ale v skutočnosti ide o vážny problém!
Niektorí nám aj píšu, že by sa chceli zasvätiť Božskému Srdcu a ešte viac je takých, ktorí to len ústne pri rôznych príležitostiach povedia. Spýtal som sa: „Vy ste sa ešte doteraz Božskému Srdcu nezasvätili? Pri nijakej príležitosti?“ Odpoveď: „Chcel som, ale nevedel som, ako to urobiť...“ Spýtal som sa: „A na sviatok Božského Srdca v kostole? Alebo na sviatok Krista Kráľa?“ Odpoveď: „Pán farár sa modlil nejakú modlitbu a tuším to bolo aj s nejakými odpustkami...“ Alebo, že sa „tú modlitbu“ modlil modleník pred sv. omšou... Ale že by to bolo zasvätenie? O tom nikto predsa nevie!
Drobnosť: Na relatívne dlhej ceste som sa zastavil aj na návšteve a nepredpokladajúc som dosť súrne potreboval nejaký obrázok Božského Srdca, lebo ho chcel ktosi namaľovať a nemal predlohu, ba on ani na ukážku za niekoľko týždňov od nikoho akosi nič nezohnal. Rehoľná sestrička začala hľadať: „Pravdaže máme obrázok Bož. Srdca a môžeme vám požičať... Určite tu niekde bude...“ Po dlhšom hľadaní nebol...
Vážna nie drobnosť: V rozhovore s kňazmi pred sviatkom Bož. Srdca J. prišiel do reči deviatnik k Bož. Srdcu. „Samozrejme, že sa ho v kostoloch pred jeho sviatkom modlievame. Akoby nie...“ Hovorím: „Lenže v Modlitebníku pre verejné pobožnosti tento deviatnik nie je. K Panne Márii je, ale k Pánu Ježišovi nie!“ Odpoveď: „Ale akože nie je?!“ Po dlhom čase sa ledva našiel jeden kňaz, ktorý prikývol, lebo zrejme tiež vedel, že tento deviatnik v Modlitebníku nie je. Ako to, že to kňazi nevedia? Nikdy im to nechýbalo? Keď sa modlili deviatnik, tak z JKS, alebo...?
Alebo: poslali sme do KN článok s modlitbou slovenských biskupov. Bola to modlitba, ktorou v r. 1947 zasvätili slovenský národ Božskému Srdcu pred nástupom socializmu, o ktorom už z Ruska vedeli čo to o prenasledovaní viery... Maličkú časť toho článku redakcia KN uverejnila, ale bez tej modlitby - a s mylnou poznámkou, že tá modlitba našich biskupov je uverejnená v Modlitebníku a že sa na sviatok Krista Kráľa odvtedy v kostoloch modlieva. Čitateľ týchto riadkov možno tiež nevie, že v Modlitebníku je celkom iná modlitba, ktorá je nielen zaužívaná ani nie len odporúčaná, ale je predpísaná, teda nariadená a to už od pápeža Pia XI. a modlieva sa povinne od r. 1925 a vôbec tam nie je modlitba slovenských biskupov o štvrť storočia neskoršia...
Ďalšia „drobnosť“: V Modlitebníku je uverejnená aj modlitba zasvätenia kňazov Božskému Srdcu a to s rubrikou (červenou poznámkou), že sa modlieva na kňazských rekolekciách. Keďže je uverejnená v slovenčine i v latinčine a to v Modlitebníku „pre verejné pobožnosti“, zrejme by sa mala modlievať verejne pri rekolekciách. Napr. by sa to dalo celkom vhodne pri koncelebrovaných sv. omšiach po postkomúnii pred požehnaním. Ale zatiaľ som na Slovensku nenašiel dekanát, kde by sa to modlievali naozaj. Možno teraz po podnetoch Bratstva Bož. Srdca J. už niekde začali...
Rozhovor kňazov o tzv. „veľkom prisľúbení“ B. Srdca, spomedzi dvanástich, v ktorom prisľubuje, že nezomrie bez milosti ten, kto si urobí pobožnosť „deväť prvých piatkov“. „Nebudem o tom veriacim hovoriť, lebo by to mohli zneužiť, akoby mali majú spásu istú a mohli akokoľvek hrešiť, keď si túto pobožnosť urobia...“ Otázka: „Koľko máš vo farnosti takých, alebo koľko si v živote stretol takých, alebo aspoň o koľkých takých si počul, čo to zneužili?“ „No zatiaľ o nikom...“ A koľko je vo farnostiach pokrstených, ktorí sa ani nepokúsili využiť toto Božské prisľúbenie, nie to zneužiť ho...? Takých je v každej farnosti väčšina...
Posledná „drobnosť: Pápež Ján Pavol II. počas svojho pontifikátu, nad ktorým žasne celý svet, urobil v Cirkvi mnoho úžasných vecí. Napr. tiež ustanovil na každoročné slávenie tzv. „deň kňazov“, ktorý na rozdiel napr. od dňa modlitieb za kňazské a rehoľné povolania (4. veľkonočná nedeľa Dobrého Pastiera) by mal byť dňom posväcovania kňazov. V r. 2003 sa mal sláviť už šiesty rok, ale sotva sem tam niektorý kňaz vedel, že také niečo existuje a že je to pápežom nariadené každoročne sláviť práve na sviatok Božského Srdca... To nariadenie ako úradný doklad prišlo z Ríma len pred 5 rokmi a by snáď mohlo byť archivované... Budem rád, keď sa nájde, publikuje a bude praktizovať...
Netreba tu snáď uvádzať viac konkrétnych „drobností“ na to, aby nám bolo jasné, že určité prejavy úcty k B. Srdcu J. sú síce samozrejmosťou, ale v skutočnosti ide o vážny problém!